1ST NOV 2012
Urban Acupuncture
Minulý piatok som šla pre jednu knihu z knižnice Fakulty architektúry. Vo foajé som sa začítala do vystaveného výkresu a zrazu počujem hlas Mareka Adamova zozadu z vrátnice. Že kde je tá prednáška. A povedala som si, že prednáške, kvôli ktorej ľudia cestujú z ďalekého Záriečia až sem ku nám, by som mala dať šancu.
Už bola v plnom prúde, sympatický holohlavý muž so severským prízvukom vysvetľoval koncept verejného priestoru pozostávajúceho z reťazí zavesených z kockovej konštrukcie, ktoré vytvárajú “tieň” pre ohnisko v strede kocky. Aula bola tak akurát plná (do stavu v časoch môjho Staviteľstva I. nesiahala), prezentujúci charizmatický, prezentované ohniská a sauny vo verejných priestoroch zaujímavé. Tak som si teda sadla, knižnica mi neutečie.
Fínsky architekt Casagrande v stručnej histórii jeho zaujímavých projektov postupne poodkrýval ich sociologicko-filozofické podhubie. Od objektu na okraji nejakého japonského mesta vysielajúcici semená tradičných lokálnych rastlín do okien mrakodrapov až po ropná cisterna naplnená ústricami akcentujúca farbou a názvom a vôbec všetkým prepojenie ropy, vojny a ničenia životného prostredia (prečítajte názov REDRUM zozadu)
Všetky projekty boli hodné samostatnej úvahy, no koncept, ktorý ma priklincoval ku lavici a ktorému chcem venovať pozornosť je Urban acupuncture.
Teória vidí mesto ako energetický organizmus, v ktorom prekrývajúce sa vrstvy tokov energií determinujú život v meste (od akcií jednotlivcov až po rozvoj samotného mesta). Teória urbánnej akupunktúry “vypicháva” citlivé body, ktoré potrebujú ozdraviť. Jednotlivé malé projekty svojou bazálnou podstatou prenikajú (ako akupunktúrne ihly) pod vrstvy tokov energií a lokálnym pôsobením liečia celý organizmus. Dôraz na viac lokálny a komunitný prístup je opozíciou k masívnym stratégiám revitalizácie miest. V súčasnom období limitovaných zdrojov poskytuje teória Urban acupuncture demokratické a lacné riešenie veľkých tém malými “vpichmi”.[1]
Casagrande definuje urbánnu akupunktúru ako “nástroj, kde bodové zásahy pripievajú k vytvoreniu udržateľného mestského rozvoja” , ako burinu, ktorá sa zakorení v malej trhline asfaltu na chodníku a nakoniec prerastie celým mestom. Človek je v teórii spájaný s prírodou a vnímaný ako jej integrálna časť. Akupunktúra toto spojenie spriechodňuje, uvoľňuje priestor pre kreativitu a slobodu jednotlivca a komunít. V širšom kontexte je miesto urbánnej akupunktúry vnímané ako komunikácia s mestom, ako známka života v meste naprogramovanom na jeho obsiahnutie. [2]
Prezentované projekty Ruin Academy a Treasure Hill boli zaťatím do živého. Koncentrovaná inšpirácia.
Ruin Academy je nezávislým výskumným centrom v úzkom centre Taipei. Vzniklo obsadením opustenej 5 podlažnej rezidenčnej budovy. Všetky vnútorné priečky a okná boli odstránené, v budove rastie zelenina, bambus, budova je perforovaná veľkými 6 palcovými dierami, ktorými do nej prší, v budove je otvorené ohnisko a ešte mnoho iného, ťažko spojiteľného s bývaním profesorov, študentov, s predstavou výskumného centra vôbec.
Kontrola priestoru architektúrou, či priamo architektom, bola v tomto prípade odovzdaná prírode. Tej bolo umožnené “vstúpiť” a prebrať úlohu kontroly budovy. Ako Casagrande hovorí, modernizmus je preč a technológie a priemysel preberajú modely organických štruktúr. Ruin Academy je ako vrchol ľudského diela - budovy, architektúry, technológie, ktoré sa stáva súčasťou prírody.
Druhým projektom je Treasure Hill. “Čierna” (v zmysle nepovolenej) udržateľná ekousadlosť komunity mestských farmárov na brehu rieky Xindian, opäť Taipei.
Treasure Hill bol Marcom Casagrande objavený už ako ikonická štruktúra akupunktúrneho vpichu skrz vrstvy post-moderných nánosov. Komunita mestských framárov vedená taipeiskými “babičkami”. Mesto sa rozhodlo osídlenie zbúrať, farmy transformovať na trávniky a farmárov presťahovať do bytov. Časť štruktúry Treasure Hill už bola zbúraná, keď sa Casagrande rozhodol zasiahnuť. Prvý deň začal čistiť ulice a vynášať odpad pod kopec, kde mohol byť vyzdvihnutý. Druhý deň pokračoval a na tretí deň už ľudia, dovtedy sa schovávajúci za oknami svojich domovov, prichystali balíčky so smeťami pred vchodmi. Štvrtý deň už čistili Treasure Hill s ním. Postupne sa pridávali aj študenti architektúry na University and National Taiwan University. Po vyčistení začali s konštrukciou schodov, ktorá mala nahradiť už zbúrané prízemné podlažia a vytvoriť systém “komunikácií”. Za tri týždne pracovalo na záchrane Treasure Hill 200 študentov.
Projekt sa stal sexy pre médiá, mesto zastavilo búranie, Treasure Hill vyhlásili za umelecký objekt (aby sa vyhli problémom spojeným s predpismi o parametroch budov). Casagrande píše o silnom pocite “reálnosti”, ktorý sálal z Treasure Hillu a ktorý bol umocňovaný “fikciou” okolitého mesta. Spomína babičku Missis Chen, ktorá bola matriarchom osadlosti a udržiavala ho pri živote a aktivite v Taipeiských horúčavách pomocou čínskej medicíny, rýb a piva. A prirovnáva Treasure Hill k podkroviu Taipeia, s pamäti mesta, ktorého tisícky rokov zbierané vedomosti a zručnosti sa stretávajú v komunite farmárov, vo favelovito vyzerajúcom kopci, ktorý funguje ako filter dažďovej vody, ako pôda pre rastliny, ako ochrana pred povodňami rieky Xindian a ako domov pre úzko spätú komunitu ľudí.
Koncept urbánnej akupunktúry hovorí o prienikoch do podvedomia mesta, ktoré nepopiera technologický progres, ale dokáže sa vyrovnať so svojou minulosťou, so svojimi základmi, koreňmi, pôvodom, tradíciami a so všetkou energiou. Mesto sa nemôže snažiť zabúdať. (Casagrande hovorí, že je čas zabudnúť na zabúdanie)
Treba sa vzdať a nechať prírodu kontrolovať priestor. Alebo aspoň sa nesnažiť “zahladiť” miesta, kde energetické erupcie spôsobené synergiou prírody/tradície a komunity vytvárajú trhlinu v asfalte, vo vrchnej vrstve mestského života - akupunktúrny bod prenikajúci do podvedomia organizmu mesta.
Prečítajte si Casagrandeho poznámky k Treasure Hillu a k Ruin Academy. Sú hodné každej sekundy času a každého bajtu pamäti (ako sa to meria u ľudí?).
Aha. A mimochodom. Casagrande hľadá objekt na Slovensku (v Bratislave?), v ktorom by mohol realizovať obdobu prúteného červa, teda “výbuch organických štruktúr v drsnom kontexte”[3] . Čerstvá absolventka FA Katarína Valičková ho kontaktovala, že či by nemal pre ňu stáž. A on jej povedal, že však nám vymysli projekt u vás doma a stáž bude. Momentálne chcú robiť čosi v Ziline (áno, preto zrejme ten Adamov na vrátnici). Stále ale zbierajú nápady. (ja som za nemocnicu na Bezručovej alebo pôrodnicu na Zochovej)
Update 11/11/12:
Casagrande už objekt nehľadá, objekt je už nájdený. Vieme to vdaka Kataríne, ktorá nás zároveň požiadala, aby sme nešírili, kde a čo to teda nakoniec bude. Nechajte sa etba prekvapiť.
Všetky fotky a kresby od Marca Casagrande
